slaby1

     Takýto nápis , ktorý znie:  olypioníkés – olympijský víťaz Anastázia Kuzminová, by zrejme v starom Grécku bol pod mramorovou sochou umiestnenou v posvätnom háji v Olympii. Socha by patrila Anastázii Vladimírovne Kuzminovej. Viem, že v starom Grécku sa ženy nemohli zúčastňovať na olympiádach a že biatlon nebol na programe antických olympiád,  ale verím, že Anastázii Vladimírovne by aj tak sochu postavili.

      Byť víťazom na olympijských hrách bola najväčšia pocta, akú mohol niekto dosiahnuť. Víťazi mali právo dať si postaviť v posvätnom háji v Olympii svoju sochu. Vláda a rada mesta usporiadali na jeho počesť slávnu hostinu Prytaneiu, čo bolo považované za najvyššiu verejnú poctu. Titul olympionika zabezpečoval svojmu nositeľovi rešpekt a prestíž vo všetkých sférach života. Najvyššia pocta, ktorú vedeli Gréci smrteľníkovi preukázať bola heroizácia- povýšenie medzi hrdinov z mýtov a bájí. Ceny pre víťazov bývali vysoké a hmatateľné. Olympijskí víťazi mali taktiež okrem získaných cien a odmien ešte právo na stravovanie sa z verejných prostriedkov

Olympijské víťazstvo zaujímalo na stupnici výkonov, dosiahnutých človekom, v starom Grécku najprednejšie miesto. Olivový veniec a titul olympionika bol vyznamenaním “najlepšieho z najlepších”, Olympijský víťaz prinášal “česť a slávu” svojej vlasti a uznával sa za hrdinu. Pocty a odmeny, ktorými bol svojimi spoluobčanmi zahŕňaný, prevyšovali neraz dnešný “kult hviezd”. Korunovanie olympijským vencom znamenalo pre atléta vrcholný okamih života.

      Po sláve olympijského víťaza túžili aj najmocnejší králi a vládcovia (Peisistartos, Filip II. Macedónsky, Attalos I. Pergamský, Alexander I. a Alexander II.).

     Toto všetko a ešte mnoho iného znamenalo pre starých Grékov olympijské víťazstvo. My sme prevzali Olympijskú tradíciu. Neprevzali sme však, ako sa zdá, mravný a morálny rozmer olympionizmu. Alebo sme naň ešte nedorástli.

     Jeden deň kričíme „hosana „  a na druhý deň „ukrižovať“. A to všetko pre to, lebo hŕstka neschopných novinárov si za každú cenu chce uchmatnúť z koláča zverejnením akýchkoľvek klamstiev a poloprávd. Je im jedno, že to robia na úkor čestného, úprimného a skromného človeka, ktorý dosiahol to, o čom oni ani nedokážu snívať. To, že práve dosiahla olympijské prvenstvo už pre nich nie je dosť zaujímavé. Oni potrebujú „Trhák“ . A tak opreteky zverejňujú urážlivé titulky, na základe neoverených, zle preložených a poprekrúcaných vyjadrení. Čo na tom, že urážajú človeka. Oni môžu, lebo oni sú odrazu verejnosť. Oni môžu, lebo im ide iba o honoráre. A ohováranie sa platí zrejme lepšie, ako olympijské víťazstvo.  

     Potom, keď sa jej manžel, v snahe ochrániť svoju ženu, postaví proti ich intrigám a ohováraniu prostým odmietnutím rozhovorov, začnú sa odrazu oháňať právom na informovanosť a chcú dvojnásobnú olympijskú  víťazku a jej manžela a trénera  hnať pred Disciplinárnu komisiu SOV.  To len za  to, že je taká výnimočná, že celé roky drela, aby dokázala splniť svoj sen . To za to, že nám všetkým priniesla chvíle šťastia, za ktoré nič nechce – iba nám ich dáva . Tak za toto všetko má ísť pred disciplinárku?!?!?!

Šľak ma ide trafiť. To už naozaj nikto nedokáže zastaviť tieto hyeny?

Pán Kuzmin sa podľa mňa zachoval, ako správny muž a manžel. Má moju plnú podporu a úctu. Je to krásne, vidieť, že viac ako všetka sláva a články v novinách,  pre neho znamená jeho Nasťa a jej šťastie.

     Pre pánov novinárov mám jedno odporučenie. Obráťte sa s dôverou na niektorých politikov, na infantilných  „smotánkárov“ a „celebritníkov“. Tí vám s radosťou poskytnú toľko rozhovorov a informácií, koľko budete chcieť. Povedia vám s radosťou s ktorou inou „celebritou“  alebo „smotánkou“ tento týždeň spali a aké to bolo. Veľmi radi sa pochvália svojimi plastikami a botoxami. Povedia aj z akých drog sa dostali a možno sa pri tom budú aj veľmi  jednoznačne chytať za rozkrok . A bude im jedno, ako to prekrútite – pre nich je hlavné, že sa o nich píše. Oni túžia po svojich piatich minútach novinovej slávy. Tu máte široké pole,  ktoré vás určite uživí.

     A ešte jedna otázka pre ochrancov ľudských práv. Poznáte zákon, ktorý by nútil občana Slovenska poskytnúť rozhovor komukoľvek  a kdekoľvek? Kto sa nás tu snaží presvedčiť, že športovec musí poskytnúť rozhovor a odpovedať na urážlivé otázky ? Ukážte mi taký zákon. Veď aj politici, alebo zločinci na súdoch jednoducho povedia „no coments“.  A počuli ste, že by niekto za to, že neodpovedal novinárovi, mal ísť pred akýsi trestný senát? Ja nie!

     Anastázie Vladimírovna  Kuzminová  bude navždy v pamäti ľudí ako dvojnásobný olympijský víťaz aj bez novinových článkov.

     A na tom nič nezmení ani tisíc novinárov.     

     Ďakujem  !!!

                                                                                Jano