slaby1

Aby bolo jasné.  Označenie pôvodu Tokaj zachránili vinári a vinohradníci zo Slovenskej Tokajskej vinohradníckej oblasti. Keby tu neboli oni a výsledky ich práce – víno Tokaj – nebolo by čo chrániť.  Myslím , že Macíkovci, Ostrožovičovci, Nagyovci, Vdovjakovci, Eftimov a mnoho ďalších bezmenných ľudí  dokázali  a denne dokazujú pre Slovensko omnoho viac, ako hore uvedený  pán poslanec. Oni víno robia a dokážu sa jeho kvalitou presadiť na celom svete.    My ostatní, ak máme možnosť,  môžeme im  v legislatívnej oblasti  pomôcť, alebo poškodiť.

Toľko na úvod.

Pán poslanec Simon sa cítil dotknutý vyjadrením premiéra Fica,  že ako minister preukázateľne konal proti záujmom Slovenska  pokiaľ ide o ochranu vinohradníckej oblasti Tokaj.  Pripomeňme si niekoľko verejne prezentovaných postojov a názorov pána poslanca. Nie aby sme niekoho kameňovali – pán poslanec má koniec koncov imunitu – ale   „ aby bolo jasné,  kto za koho kope“ v našom prípade aj vždy kopal :

Výmera Tokajskej oblasti na Slovensku  

je podľa zákona o vinohradníctve a vinárstve z roku 1996 stanovená na  908,77 ha.  Túto výmeru v roku 2004 spochybnil vtedajší minister  pán Simon.  Napriek tomu, že Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky mal oficiálne zaregistrované 908 ha. Tak isto aj   ďalší výskumný ústav – vinohradnícky a vinársky, ktorý sa opiera o merania a výskum vedený od roku 1924 hovorí o ploche 821 hektárov tokajských honov v A kategórii a 86 v kategórii B.“ Pán Simon, nehľadiac na tieto skutočnosti  podpísal so zástupcami  Maďarska v apríli 2004 „gentlemanskú dohodu“   kde svojvoľne znížil výmeru Tokajskej oblasti na Slovensku na 565,2 ha. V tejto súvislosti stojí za zmienku aj argumentácia pána Simona. Údajne tak urobil aj na základe leteckého snímkovania. Na základe tohto „veľmi sofistikovaného postupu“ určil, že v obciach v Tokajskej oblasti niektoré hony sú Tokajské a niektoré – čo len pár metrov ďalej nie sú Tokajské. Pritom v Maďarsku sú všetky hony nachádzajúce sa v katastrálnom území Tokajských obcí považované za Tokajské. Je to o to divnejšie, že pán Simon v ostatných oblastiach dlhodobo presadzoval prispôsobenie  pestovania a  výroby Tokajských vín na Slovensku práve Maďarským normám. Ešte v roku 2010 pre  „Pravdu“ uviedol že„ „Treba si uvedomiť, že Maďarská republika uznala Slovenskej republike existenciu tokajských honov v katastrálnych územiach siedmich obcí. Raz už bola dohoda odsúhlasená slovenskou aj maďarskou vládou a takisto Európskou komisiou na 565 hektárov“. Všimnite si prosím formuláciu Maďarská republika uznala  – teda my nie sme svojprávny štát, ak nám má iná krajina diktovať koľko hektárov akých viníc máme. Pán Simon dlhodobo neakceptuje skutočnosť, že výmeru slovenskej tokajskej oblasti s rozlohou vyše 908 hektárov Slovensku garantovala už prístupová zmluva s EÚ. Táto oblasť nám bola uznaná už v rámci prístupových rokovaní a stala sa súčasťou Prístupovej zmluvy v roku 2003 a tým aj legislatívy Európskeho spoločenstva (nariadenie č. 1493/1999 o spoločnej organizácii trhu s vínom).

Neustále strašenia Maďarskom mi pripadajú ako z predminulého storočia. Niekto asi zaspal dobu.

Pán poslanec Simon už od roku 2010  opakovane poukazuje, že registrácia s chráneného zemepisného označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj“,  v registri E – Bacchus  bola vykonaná bez toho, aby Slovensko toto označenie malo vo svojej legislatíve. Presne takto argumentoval aj poslanec EU za stranu Fudesz Béla Glattfelder keď  vyzval maďarskú vládu, aby sa bezodkladne obrátila na Európsky súdny dvor po tom, čo Slovenská  republika  „neoprávnene“ zaregistrovala označenie Tokaj na oficiálnom portáli Európskej komisie E-Bacchus“ .

 Maďarská vláda skutočne aj v roku 2010 podala návrh):  „zrušiť zápis Komisie týkajúci sa chráneného zemepisného označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj“, ktorý nahrádza skoršie chránené zemepisné označenie „Tokajská vinohradnícka oblasť“, do databázy „E-Bacchus“, a zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.“

     Všeobecný súd Európskej únie z 8. novembra 2012, vyniesol rozsudok /T‑194/10/ ,ktorým Všeobecný súd odmietol žalobu smerujúcu k zrušeniu zápisu chráneného označenia pôvodu „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ z 26. februára 2010 (ďalej len „sporný zápis“), ktoré sa s označením Slovenska ako krajiny pôvodu nachádza v elektronickom registri chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín (ďalej len „databáza E‑Bacchus“), ako neprípustnú.

Maďarsko sa proti tomuto rozsudku odvolalo a následne 13. Februára 2014 vyniesol Európsky súdny dvor tento rozsudok:

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 13. februára 2014 (*)

„Odvolanie – Chránené zemepisné označenia – Nariadenie (ES) č. 1234/2007 – Register chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení vín – Databáza E‑Bacchus – Tokaj“

Vo veci C‑31/13 P,

ktorej predmetom je odvolanie podľa článku 56 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, podané 22. januára 2013,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 6. novembra 2013,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1. Odvolanie sa zamieta.
2. Maďarsko je povinné nahradiť trovy konania.
3. Slovenská republika znáša svoje vlastné trovy konania

Podrobnejšie odôvodnenie rozhodnutia a celý rozsudok sa dá nájsť na stránke curia.europa.eu/…/document_print.jsf;…SK…0..

Teda napriek tomu, že Európsky súdny dvor opakovane nepotvrdil argumentáciu Maďarska  proti  registrácii chráneného zemepisného označenia  „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ Pre Slovensko ,  nič nebráni pánovi poslancovi Simonovi, aby aj naďalej  tieto argumenty obhajoval . Teda nemá pravdu Slovensko, nemajú pravdu Slovenskí vinohradníci, nemá pravdu Európsky súdny dvor – opakovane . Pán poslanec aj  naďalej argumentuje tak isto ako Maďarská strana. Nie je to trochu „podozrivé“?  Zástupcom Maďarskej republiky nie je čo vyčítať. Ich argumentácia ochraňuje ekonomické záujmy Maďarských vinohradníkov. Tak sa má správať každá vláda – obhajovať záujmy svojich občanov.

Natíska sa otázka, koho záujmy obhajuje poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, ak opakovane argumentuje vlastne tými istými slovami, ako na Európskom súde argumentovala Maďarská strana proti registrácii Chráneného zemepisného označenia „Vinohradnícka oblasť Tokaj“ na Slovensku. Naviac tieto argumenty boli Európskym súdom  odmietnuté. Ako je možné, že ich pán poslanec naďalej používa –  napríklad na stránke „Topiek“ dňa 5. novembra 2015 uvádza : že práve Ficove vlády vytvorili v tejto oblasti legislatívny chaos, ktorý musel on naprávať, aby ochránil označenie Tokaj pre Slovensko. Opozičný poslanec svoje tvrdenia opiera o zákon o vinohradníctve a vinárstve. Podľa vlastných slov do neho ešte v roku 2005 uviedol pojem vinohradnícka oblasť Tokaj. Toto ale podľa Simona prvá Ficova vláda upravila v júni 2009 na pojem Tokajská vinohradnícka oblasť. Práve takýto prívlastok pri označení vinohradníckej oblasti mal spôsobiť legislatívny chaos a dostať do nerovnoprávneho postavenia slovenských výrobcov tokajského vína oproti maďarským.

To naozaj nevie že Európsky súd opakovane tieto argumenty označil za neopodstatnené? Čiže žiadny legislatívny chaos  a žiadne poškodenie slovenských výrobcov Tokajského vína oproti maďarským „Ficove vlády“ nespôsobili.

Jediný chaos vnáša asi iba pán poslanec Simon. Buď mu to vyhovuje, alebo naozaj nechce priznať „za koho kope“ 

Jano