slaby1

    Predpokladám, ak je to pravda, že bude výraznou posilou a sledovanosť relácie výrazne stúpne. Je totiž nad slnko jasnejšie, že žiadny s účinkujúcich nemá taký „ťah na bránku“ ako pán poslanec. A umenie predvádzať sa pred kamerami – s tým sa zrejme pán poslanec narodil.

    Až do teraz by to bola snáď iba  ďalšia humoristická scénka na upútanie pozornosti za každú cenu. Človek si povie, veď čo, nech sa páni bijú – aspoň je veselo. Áno možno by bolo veselo, keby pán poslanec pre nás menej chápavých  obratom ruky nevysvetlil, ako to vlastne je :

„Korigoval by som tú informáciu, že som napadol Martvoňa. Ja som iná výkonostná trieda,“ vyjadril sa pre SME Hlina. „Keby som ho napadol, tak leží na ARE.“

Hlina hovorí, že „keď muž urazí muža, tak si koleduje“. Pripomína, že v istých komunitách sa hovorí, akú dostaneš, takú vráť plus desať percent, a že sa nemal možnosť inak brániť voči Martvoňovým slovným útokom.

„Na mňa nech to neskúšajú, v mojom svete platia pravidlá, možno trochu archaické, ale nech váži slová,“ dodáva.

     Teraz si dovolím citovať odbornú literatúru:

     Základom násilia je predovšetkým fyzické násilie. Základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie nie je žiadnou „náhodou“ ani „osudom“. Je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné

V každodennom živote dochádza k ospravedlňovaniu a postupnej legitimizácii násilia v postojoch človeka k vlastnému konaniu. Násilie tu vystupuje ako:

„ Násilie ako odpoveď na násilie. Subjektívne býva zdôvodňované sebadefinovaním ako obeti. Mnohí ľudia sa nechcú „nečinne“ prizerať na násilie, držiac sa zdanlivo zásady „oko za oko, zub za zub“. Samozrejme, že v takomto prípade si svoje násilné počínanie vždy zdôvodňujú alebo ako predchádzanie ešte väčšiemu násiliu, ktorého by sa sami stali obeťou, keby nezasiahli, alebo ako svoju bezprostrednú reakciu na násilie, ktoré pácha niekto iný. Skutočnosť, že obeťami násilia sa stávajú tí, ktorí sa násilia nikdy nedopustili a pravdepodobne ani nikdy nedopustia, je v ich očiach celkom vedľajšia.

„ Násilie ako „Ultima ratio“ − posledný prostriedok. Subjektívne zdôvodňovanie pochádza zo skúsenosti, že iba takto je možné presadiť vlastné ciele a upozorniť na vlastné problémy, prípadne upozorniť na seba vôbec a prinútiť interakčných partnerov k tomu, aby bola takto konajúca osoba „braná vážne“.

„ Násilie ako faktor poriadku. Tu dominuje subjektívne presvedčenie, že konflikty či už medzi spolupracovníkmi, spoluobčanmi alebo i medzi deťmi a dospelými, príp. medzi záujmovými skupinami možno riešiť prostredníctvom násilia, ktoré jediné môže znova zjednať skutočný poriadok a disciplínu. Násilie ako normálny vzorec správania. Subjektívne býva zdôvodňované dojmom, resp. vnímaním násilia ako každodenného javu. Násilné konanie nie je podľa toho ničím neobyčajným a problémovým, skôr naopak, násilie je skôr iba celkom normálnou adaptáciou na dominujúci spôsob správania v spoločnosti. Práve v tejto oblasti zohrávajú rozhodujúcu úlohu vzory a pozitívne hodnotové orientácie, ktorých sa najmä mladým ľuďom nedostáva. Úloha masovokomunikačných prostriedkov ako „siedmej veľmoci“ je práve tu nezastupiteľná, hoci v súčasnosti sme svedkami skôr negatívneho vplyvu masmédií.

„ Násilie ako riešenie problémových situácií. Subjektívne môže byť násilie zdôvodňované tým, že násilníci, najmä z radov mládeže, sa neraz projektujú do pozície nebojácnej avantgardy v protiklade k dospelým, ktorých už „život naučil“ prispôsobovať sa, uzatvárať kompromisy s okolím i so sebou. Násilníci sa nazdávajú, že oni ešte „neprepadli“ rezignácii dospelých a ich bezcharakternému prispôsobovaniu sa.

„ Násilie ako výraz protestu, príp. nesúhlasu s vlastným neúspechom v škole, v zamestnaní, osobnom živote, s osudom, za ktorý si zodpovedá každý sám a ktorý je spojený s pocitom bezmocnosti, príp. ako dodávanie si sebavedomia. V tomto prípade slúži násilie ako náhrada za neúspechy ako ich väčšia či menšia kompenzácia.

Nazdávame sa, že v súčasnej etape vývoja spoločnosti máme jednoznačne do činenia s jasnou globalizáciou násilia, ktorá sa síce od prípadu k prípadu môže líšiť, môže nadobúdať rôznu intenzitu v závislosti od teritória, ale v konečnom dôsledku znamená prienik do všetkých oblastí nášho života na celej planéte v oblasti kultúry a umenia, politického i ekonomického života, v podobe individuálnej i kolektívnej, skrytej i zjavnej, ba až v celkom otvorenej podobe. Tu ide o nebezpečie, že globalizácia násilia v spoločnosti dosiahne moment, v ktorom ohrozí samotné základy ľudskej civilizácie, súhrn jej materiálnych a duchovných výdobytkov. 

     Tak ako , pán poslanec – našli ste sa? Zámerne neuvádzam meno autora týchto definícií – aby náhodou neskončil na ARE. A na záver,  ak dovolíte jeden návrh na riešenie podobných problémov. Podotýkam, že ani toto riešenie nie je z mojej hlavy – je to výsledok klinického výskumu. Ja predsa tiež nechcem skončiť na ARE.

KONFLIKT

Musíme si uvedomiť, že aj napriek opatreniam sa môže stať, že sa psy navzájom pochytia. V tom prípade je múdrejšie nezasahovať a nechať ich, aby si svoje postavenie vydiskutovali po svojom. Pokiaľ ide len o pokus podriadeného o zmenu postavenia, bitka skončí relatívne rýchlo kňučaním podriadeného a zvalením na chrbát. Alebo útekom.Horšie je, ak dôjde k porovnávaniu síl takmer rovnocenných jedincov. Bitky môžu skončiť remízou a vážnymi pohryzeniami. Pravdepodobne bude dochádzať k ich opakovaniu. Až kým si jeden z dvojice neuvedomí, že je slabší. Môže to byť pôvodný podriadený, ale aj naopak, ten pes, ktorý bol vedúcim.Je však nutné si uvedomiť, že čím sú zvieratá väčšie a ťažšie, tým vážnejšie zranenia si môžu spôsobiť.Na jedno však nesmieme zabúdať. Čím viac sa majiteľ venuje svojim zvieratám, ich výchove a výcviku, tým viac ho budú rešpektovať, čo sa odrazí i v kladných vzájomných vzťahoch. Ak sú na seba psy veľmi agresívne, musíme akékoľvek ich agresívne správanie alebo náznak (zavrčanie, postoj) rázne ukončiť. My sme tí, ktorí sú vrchnými bossmi svorky. Po pokáraní či potrestaní s oboma psami určitú chvíľu cvičíme. Ak to je možné súčasne s oboma, ak nie, raz s jedným, potom s druhým, pričom jeden je uviazaný alebo v odložení s povelom Zostaň.

 KASTRÁCIA

Kastrácia môže v mnohých prípadoch pomôcť. Psy sa stávajú tolerantnejšími. Dôležité je však kastrovať v mladom veku. Čím je pes starší, tým má kastrácia menší vplyv na jeho správanie. Kastrácia však pravdepodobne nepomôže v prípade, ak ide o psov bitkárov, ktorí napádajú či vyvolávajú nekompromisné súboje alebo sa do nich zapájajú bez vážnejších dôvodov.

                                                                                                         Jano