slaby1

Pútnik, zvestuj Lakedaimonským, že my tu mŕtvi ležíme ako zákony kázali nám

Hrdinom padlým r. 1919  za československú vlasť. Vy živí, nedajte sa zviklať  v láske k domovine!  Bez nej každé dielo hynie. Z nás mŕtvych vezmite si príklad:  vlasti sme dali všetky sily.  Preto sme zvíťazili.

Dva na prvý pohľad veľmi podobné texty, aj keď ich delia tisícročia.

Ten prvý pripomína hrdinský boj  Gréckych vojakov proti  presile Peržanov  pri Themopylskom priesmyku  pred viac ako 2500 rokmi. Mimochodom, dodnes stojí neporušený a je s úctou a pietou udržiavaný.

Druhý nápis je z podstavca pomníka  v Nových  Zámkoch, legionárom padlým v boji  na ochranu vznikajúceho Československého štátu v roku 1919.  Pomník bol odhalený 28. Októbra 1936 – teda pred 77 rokmi. Dnes po ňom nie je skoro ani stopy.

Hanba na naše hlavy!

Je zbytočné a alibistické obviňovať nejakého úradníka z mestského úradu z Nových Zámkov, ktorý jeden deň tvrdí :„O týchto hroboch sme nemali informácie. Neboli nikdy vedené ako vojenské hroby. Náhrobok už nebol v dobrom stave, a tak sme sa ho rozhodli odstrániť.“

– na druhý deň si odrazu spomenie a :  „prekvapene tvrdí, že žiadny hrob ani pamätník nezlikvidovali, ale obnovujú vojenské hroby. Po dokončení chystajú veľkú slávu, kde chcú pozvať aj veľvyslancov.“

Viete, bolo by veľmi jednoduché obviniť tzv. Maďarskú iredentu, že ničí hroby našich legionárov. Ale to by bolo iba zbavovanie sa zodpovednosti.

Veď pokiaľ viem , Nové Zámky sa nachádzajú na zvrchovanom území Slovenskej republiky, v meste žije 39 585 občanov tej istej republiky. Na Slovensku je nás viac ako 5 miliónov, máme zákon podpísaný prezidentom republiky   č.130/2005 Z. z. o vojnových hroboch v znení neskorších predpisov. Tento zákon ustanovuje aj postup pri poskytovaní finančného príspevku zo štátneho  rozpočtu na vojnové hroby, pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku vojnových hrobov a sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Máme medzivládnu dohodu s Českou republikou z roku 2003 kde sa v článku 3 odseku 3 píše: „Zmluvné strany zabezpečia udržiavanie a ochranu vojnových hrobov na území svojich štátov a pietne nakladanie s nimi.“ Áno to všetko máme, a ešte viac, máme na ministerstve aj ľudí platených za to, aby túto starostlivosť koordinovali. A my sa teraz s počudovaním z Českého ministerstva obrany dozvedáme, že sa vlastne o hroby legionárov nestaráme. Ale to neboli Českí legionári, oni boli Československí. O to je naša hanba väčšia. Nie to, že teraz ktosi zbúral to, čo z pamätníka zostalo, ale to, že roky sme sa oň nevedeli postarať. Postarať nielen pre to, že padli za našu štátnosť, ale prosto preto, že to boli ľudia. Nie je to predsa tak dávno, mnohí  z nich tu majú  určite potomkov, všetci boli niečí synovia, otcovia . Môžeme donekonečna vykrikovať, aký sme kultúrny národ, ako patríme do Európy – ak sa nevieme postarať o hroby našich predkov tak neviem, neviem…

Vlastenectvo predsa nemôže byť len a vrieskaní v krčme pri hokeji Slovenskoó, Slovenskoó!

Myslím, že teraz sa určite nájde vinník, nájdu sa aj peniaze, pamätník sa zrekonštruuje a  možno prídu aj tí veľvyslanci.  Len neviem, či  úcta k predkom  a k padlým je o výročiach a veľvyslancoch. Veď si určite spomeniete na text piesne Karla Kryla :

Jednou za čas
se páni ustrnou 
a přijdou poklečet,
je to trapas, 
když s pózou mistrnou 
zkoušejí zabrečet,
pak se zvednou 
a hraje muzika 
písničku mizernou,
ještě jednou 
se trapně polyká 
nad hrobem s lucernou

Ako spieva Karel Kryl, mŕtvi si zaslúžia viac . Stačí ak niekto, čo iba na chvíľu sa pri hrobe pristaví a zamyslí sa. Len tak –  podľa nepísaného zákona ľudskosti a spolupatričnosti.

Napriek tomu, čo som v tomto článku pospomínal viem, že na Slovensku je dosť ľudí, ktorí tento zákon z úprimného srdca ctia a dodržiavajú.

Príďte sa pozrieť.

Žijem v  Trebišove, kde na cintoríne je pamätník a hroby sovietskych vojakov z druhej svetovej vojny. Príďte sa pozrieť. Na hroboch s menami v azbuke sa podchvíľou objaví kvietok a zapálená sviečka, len tak bez fanfár a medzivládnych dohôd a bez zákonov. A na sviatok Všetkých svätých je na každom hrobe sviečka a pri pamätníku stovky sviečok a kvetov.

Verím, že takto je to na mnohých pietnych  miestach po celom Slovensku. Len by sme mali byť všímavejší a niektorí úradníci by si mali poctivejšie robiť svoju prácu. Aby sa nestalo ako v Nových Zámkoch: „Chodím sem tridsať rokov a vôbec som nevedel, čo to tu je,“ povedal Novozámčan len niekoľko metrov od pietneho miesta.

Odpusťte  Legionári !

Jano