slaby1

V dnešných správach som sa dozvedel, že Slovensko môže byť  Európskou komisiou  sankcionované pre údajnú deformáciu trhu pri recyklácii obalov. Zaujímavé je tu hneď niekoľko momentov:

–           V prvom rade sa mi zdá načasovanie tejto správy a teda zrejme aj stanoviska Európskej komisie politicky účelové. Či azda tento stav komisia na Slovensku zaznamenala až teraz, keď do vlády vstupuje Smer? Aj v uplynulých rokoch totiž na území Slovenska platili tie isté zákony a podmienky vyplácania dotácií z Recyklačného fondu. Ak boli nejaké problémy a nedorozumenia malo ich ministerstvo predsa už dávno riešiť a nie čakať na hrozbu žaloby.

Po druhé – Európska komisia nám vyčíta , že „Slovensko dostatočne nepodporuje recykláciu a používanie recyklovaných materiálov,“

Navyše pri recyklácii odpadov z obalov údajne deformujeme trh. Tí, ktorí odpad nazhromaždili v iných krajinách únie a dovezú ho k nám, totiž nemajú nárok na zľavu z príspevku od Recyklačného fondu ako tí, ktorí riešia tunajší odpad.

Nuž s tým, že nedostatočne podporujeme recykláciu sa dá len súhlasiť. Ale posledná veta citátu podľa mňa je  snahou riešiť problémy recyklácie v iných krajinách za naše peniaze. Veď sa pozrime, čo zo zákona je Recyklačný fond: „je neštátny účelový fond zriadený 1. júla 2001 zákonom č. 223/2001 Z. z., ktorý zhromažďuje finančné prostriedky dovozcov a výrobcov komodít povinných platiť príspevky v zmysle tohto zákona.

Jeho primárnou funkciou je z vyzbieraných finančných prostriedkov podporovať formou dotácií a úverov projekty zakladajúce a rozvíjajúce separovaný zber a zhodnotenie odpadov začlenených do kategórií komodít v zmysle tohto zákona a členenia fondu.

Ďalšou funkciou je finančná podpora obciam a ich združeniam za separovanie odpadu a jeho odovzdávanie na ďalšie zhodnotenie.“

A pozrime sa aj na to, ako sa tvoria prostriedky Recyklačného fondu: „Povinnosť platenia príspevku do fondu sa vzťahuje na výrobcov a dovozcov komodít určených zákonom č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 41 až § 48 a § 54.

Teda, ak tomu správne rozumiem, naši výrobcovia a dovozcovia zo zákona platia určité poplatky do Recyklačného fondu, tie sa potom logicky premietnu do cien, ktoré za tovary platíme my všetci. Recyklačný fond potom spätne poskytuje dotácie na spracovanie a recykláciu  odpadu, ktorý vznikne pri likvidácii týchto tovarov. Nie je to síce stopercentne spravodlivé, ale občan sa tými dotáciami spätne dostáva k peniazom, ktoré do celého cyklu vložil – napríklad nižšími poplatkami za odvoz komunálneho odpadu. Ako hovorím,  takto to je ako tak v poriadku. Ale čo nám to vyčíta Európska komisia?

Že neposkytujeme z Recyklačného fondu dotácie na recykláciu odpadu, ktorý sa k nám má doviesť zo zahraničia. Natíska sa otázka, prečo majú byť peniaze, ktoré ja ako občan zaplatím vo zvýšenej cene tovarov, poskytnuté na recykláciu odpadu iného štátu?  Nie sú za touto snahou  náhodou lobisti firiem ktoré chcú na našich poliach vybudovať prevádzky na recykláciu dovezeného odpadu – smetiská? Veď ostatné podmienky sú výborné : záber poľnohospodárskej pôdy je u nás vlastne zadarmo, a cena pracovnej sily je neporovnateľná so štátmi pôvodnej 15.

Nie nemyslím si o úradníkoch v Bruseli nič zlé. Mám skúsenosti, že mnoho takýchto upozornení je výsledkom nedorozumenia. Ale, kto by mal vlastne tieto nedorozumenia vysvetľovať? Predsa my. Naši zástupcovia v Bruseli a odborníci z ministerstiev. Teda postoj ministerstva že „Ministerstvo životného prostredia  sa vyjadrí  hneď po tom, ako dostane oficiálnu informáciu o hroziacej žalobe priamo z Európskej komisie“  je alibistický a neprofesionálny.  Informáciu o hroziacej žalobe predsa museli mať už niekoľko mesiacov. A hneď mali konať. Nie vyjadreniami pre média, ale osobne v Bruseli,  v komisii – vysvetľovať, argumentovať –ak chcete lobovať – veď ministerstvo má predsa zastupovať záujmy Slovenska.

Jano