slaby1

Zachovanie vinohradníckej oblasti Tokaj je aj  o suverenite Slovenska.

Nuž a je to tu znova, ako nekonečný príbeh. Pán minister Simon sa dal počuť, že Slovensko si obháji značku Tokaj iba ak sa dohodne s Maďarskom – samozrejme, dohoda nás pripraví o viac ako 300 ha tokajských viníc a naši vinohradníci budú môcť víno predávať iba pod maďarskými  názvami. Poviete si, nič nového pod slnkom.  Snahy Maďarska o zrušenie práva slovenských vinohradníkov vyrábať a predávať víno pod značkou Tokaj tu boli vlastne vždy.

Podarí sa Maďarom v EU to, čo sa im podarilo v RVHP?

V roku 1967 uzavreli MONIMPEX PZO Budapešť, KOOSPOL PZO Praha a Vinárske závody, o.p. Bratislava zmluvu, podľa ktorej slovenský subjekt nebude dodávať žiadne víno do kapitalistických krajín s označením tokajské alebo pripomínajúce tokajský pôvod. KOOSPOL mal dbať na to, aby žiadna iná organizácia tokajské vína zo Slovenska neexpedovala. Maďarská strana sa zaviazala, že zo Slovenska bude pravidelne ročne odoberať 1.000 hl tokajského vína za platby v tvrdej mene. Myslím, že nielen mne to čosi pripomína. To bola však doba socialistického internacionalizmu a o všetkom rozhodovali stranícke orgány. O to zvláštnejšie je, že aj dnes sa ktosi snaží podsúvať veľmi podobný model ako jediné riešenie. Myslím, že to nie je tak celkom pravda.

V tejto súvislosti je zaujímavé, že v tom istom roku -1967- Medzinárodný úrad pre registráciu duševného vlastníctva v Ženeve dňa 22.11.1967 pod číslom 45 potvrdil na základe žiadosti Vinárskych závodov o.p. Bratislava prostredníctvom POLYTECHNY PZO  medzinárodnú registráciu označenia pôvodu tokajského vína. A ajhľa, Maďarsko má na tom istom úrade zaregistrovanú ochrannú známku až v roku 1970 a pod registračným číslom 527 .

Slovenská časť vinohradníckej oblasti Tokaj je aj súčasťou „ Prístupovej zmluvy Slovenska s Európskou Úniou“.

Rada ministrov pre všeobecné záležitosti  29 apríla 2008 v Bruseli uznala v nariadení o spoločnej organizácii trhu s vínom Tokajskú vinohradnícku oblasť na Slovensku. Názov  Tokajská vinohradnícka oblasť, ktorý sa uvádzal v prístupovej zmluve z roku 2003, sa vstupom SR do Európskej únie  stal súčasťou práva Európskeho spoločenstva.

Špecifikácia – a o tú dnes  ide v prvom rade- je v rukách našich vinohradníkov,  vinárov a odborníkov z Európskej komisie. A tu sa ktosi snaží dokazovať, že ak nepristúpime na vazalskú a likvidačnú zmluvu s Maďarskom, tak nám Brusel nepotvrdí špecifikáciu. Ale to predsa vôbec nie je pravda!

Po  prvé  : o špecifikácii rozhoduje nezávislá komisia odborníkov v Bruseli a nie v Budapešti. Mimochodom, naša žiadosť o potvrdenie Špecifikácie, ktorá uvádza presné znenie názvu, o ktorý sa žiada ochrana, podrobné podmienky výroby, vymedzenie oblastí a množstvo ďalších definícií musí byť predložená do 31.12.2011 do Bruselu. V SR bola schválená špecifikácia s podrobným postupom a chránené označenie „Tokaj“ vo všetkých formách a deklináciách prídavného mena Tokajská, – ské, – ský  rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva z 28. júla 2009.

Po  druhé:  špecifikácia slovenského Tokaja je predkladaná na základe reality. Slovenský Tokaj nie je virtuálny pojem, nie je to niečo, čo sme si teraz vymysleli. Vinič hroznorodý sa v tejto oblasti pestuje stáročia. Prvá písomná zmienka o „tokajských výberoch“ sa datuje do roku 1560. Teda ešte raz : vinohradnícka oblasť Tokaj na Slovensku je daná jedinečnými pôdno-klimatickými podmienkami, odrodovou skladbou tradičných odrôd viniča a tradičnou technológiou odovzdávanou po celé generácie. Výsledkom je unikátne, jedinečné víno, ktoré sa dá určite nazvať kultúrnym dedičstvom. A na  tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť žiadny politik ani úradník, akokoľvek vysoko postavený.

Ozaj, viete, že termín minister  vlastne znamená služobník? A predstavte si, že tento služobník v roku 2004 bez akéhokoľvek mandátu podpísal neslávne známy “Zápis pre pamäť“, kde svojim podpisom potvrdil zmenu výmery vinohradníckej oblasti Tokaj  zo  zákonom stanovených 907 ha na 565,2 ha. Som presvedčený, že týmto podpisom sa pokúsil o porušenie vlastníckych práv majiteľov vinohradníckych pozemkov v tejto oblasti. Nie je totiž jedno, či máte v Katastri zapísanú vinicu v Tokajskej oblasti alebo mimo nej. A vlastnícke práva u nás predsa zaručuje Ústava – alebo už nie?!

To podľa mňa znamená, že netreba podsúvať a manipulovať s faktami¸ ale sadnúť do služobných tátošov a v Bruseli – tam kde sa naozaj rozhoduje – presvedčiť členov komisie odbornými argumentami, že požiadavka a právo slovenských vinohradníkov a vinárov na značku Tokaj sú oprávnené. O tom, že je to možné, som sa na vlastnej koži presvedčil v roku 2009, keď som bol ako štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva v Bruseli požiadať a zmenu v elektronickom registri E – Bacchus. Pozbierali  sme odborné argumenty , odborníkov z ministerstva, z Tokajskej samosprávy a Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku a v Bruseli sme trpezlivo vysvetľovali situáciu. Dovtedy, kým sme nedosiahli zmenu zápisu v E- Bacchuse. Čiže – všetko sa dá. Iba to treba chcieť. A treba hľadať dohodu tam, kde sa rozhoduje. Ale viete, ako sa hovorí : kto chce robiť –  hľadá spôsoby, kto nechce – hľadá dôvody.

Som presvedčený, že ľudia, ktorí dokážu v týchto ekonomicky mimoriadne nepriaznivých podmienkach dorábať unikátne víno a zamestnávať ľudí v regióne s obrovskou nezamestnanosťou si zaslúžia, aby  im služobníci na najvyšších postoch nielen pripíjali a tlieskali, keď prinesú ocenenia z medzinárodných výstav, ale aby sa ich dokázali aj  zastať. Lebo strata značky Tokaj a pristúpenie na zmenu výmery tokajských honov  by podľa mňa pre Slovensko znamenala nielen ekonomickú stratu, ale aj stratu postavenia suverénneho štátu, ktorý o svojom území rozhoduje samostatne a v prospech svojich občanov. Ak totiž bude rozhodnutie  Európskej komisie akékoľvek, dá sa proti nemu odvolať – teda existujú opravné prostriedky. Ak sa však sami vzdáme čo len jedného hektára  podpisom medzištátnej zmluvy, tak okradneme nielen sami seba, ale aj našich potomkov. Tak sa mi zdá, že práve o to komusi ide.

Ale  viete, ponížiť je možné iba toho, kto sa poníži sám.

Prosím  nedajme si vziať  Tokaj !

Ján Slabý