Je mi strašne a smutno.
NA UKRAJINE SA ZABÍJAJÚ ĽUDIA !!!
Nemám právo súdiť, kto je vinný a kto nevinný.
Vojna z diaľky, na obrazovke televízora pôsobí neskutočne a hlúpo, ako telenovela.
Nemám právo Vás súdiť , chcem iba pripomenúť, že:
Vo všetkých vojnách vždy umierajú hlavne obyčajní, nevinní ľudia a ktosi na nich zarába.
Bojím sa, že aj na Vašom nešťastí, na vašej krvi sa chce niekto „nabaliť“
Bojím sa, že po skončení vojny nebudú víťazi a hrdinovia.
Budú len porazení a mŕtvi.
Budú mŕtvi demonštranti, mŕtvi policajti, mŕtvi Ukrajinci, budú mŕtvi ľudia.
Preto Vás prosím, spomeňte si.
Spomeňte si na svoje matky, na svoje ženy, na svoje deti.
Ako budú žiť s vrahom, ak zabijete vy. A ako budú žiť ak zabijú vás.
Spomeňte si, ako je krásne ľahnúť si len tak do trávy, prechádzať sa v lese, milovať ženu, hrať sa s deťmi, zájsť s kamarátmi na “stakančik“.
Spomeňte si, ako ste dali prvý gól, prvý bozk,
Spomeňte si, ako vám chutí život. Ten váš, jedinečný, neopakovateľný okamih času, ktorý máme všetci na tomto svete.
Spomeňte si, a prestaňte sa zabíjať!!!
Lebo všetky tieto krásne spomienky umierajú s každým nezmyselne zabitým.
Uvedomte si, že vašim najmilším môžete zobrať navždy seba.
Seba jedinečného, neopakovateľného, milovaného – jediného môjho najmojejšieho.
Uvedomte si, že pred hlavňou vašej pušky stojí človek, so svojimi spomienkami, túžbami, plánmi, snami. Pre kohosi jedinečný, neopakovateľný, milovaný – jediný, môj najmojejší.
A jedno stisnutie kohútika zabije všetky spomienky a sny a človeka a možno Vás.
Preto Vás prosím , bratia Ukrajinci prestaňte sa zabíjať!!!
Українці брати, будь ласка, припинити вбивства!
Jano
PS: Nikdy som netušil, že niekedy tak hlboko precítim
Krvavé sonety P.O.Hviezdoslava:
Ó, ľudstvo! ľudstvo! Tak si vzdialené
nebolo nikdy od príkazu Krista:
Blížneho miluj ako seba, sčista
a bez výhrady splna, iskrenne.
Nač bolo jeho spásne učenie,
stvrdené smrťou, pravda, cesta istá:
keď bratu brat zmar stonásobne chystá,
preň zažíha hoc pekla plamene?
Čo mrav tvoj stojí, plň vied, umien perá,
keď vášňam sa dáš zaslepiť a viesť,
i pášeš potom ako divé zviera?
A čo si veniec pripravíš hen z hviezd,
neujdeš poroku, že dnes i včera
si v zlovesť spotvorilo blahovesť!
*
Kresťanstvo tvoje — lož je, faloš, mam!
Mlč o pohanoch! zle sa vyhováraš:
čo Tatár, Vandal raz, Hun, hľa! to stváraš,
sa v majstra vyučiac ich remeslám.
K oltárom lezieš, utieknuc sa v chrám;
však modlu na srdci, v jej službe háraš:
hej, o pokore, bázni leda táraš,
si ošemetník pred Bohom i tam!
Že vyslanec si svetla? Za misie!
prírody deťom odurmaniť um
a s vierou vposled opantať im šije —
Oj, dovidia včuľ na grunt tvojich dúm,
ich cvične núkaš začrieť do biblie:
krvavé vážiť — evanjelium!…
*