Dnes je to 70 rokov, ako bola prelomená blokáda Leningradu.
Chcem to iba pripomenúť.
Nie výročie, ale ľudí, ktorí za nepredstaviteľných podmienok vtedy, v Leningrade umierali.
Mal som pripravené údaje o počtoch mŕtvych, fotografie, údaje o dávkach chleba na deň…
Všetko som zahodil.
To je iba štatistika – to je obludné, ak čo len na jednu obeť fašizmu budeme pozerať ako na číslo v zozname mŕtvych !
Ilja Erenburg v jednej zo svojich kníh /myslím že to bola „Deviata vlna“/ ústami jednej z postáv hovorí:
Pak jiní slunce spatří
A budou pět a pít
Snad nevspomenou ani
Jak nám se chtělo žít…
Tieto verše si pamätám v češtine. Nechcel som ich neumelo prekladať. Ale, veď na jazyku nezáleží.
Prosím Vás, spomeňme si, ako sa im všetkých chcelo žiť!
Ja si teraz vypočujem Šostakovičovu „ Leningradskú“ – aby som nezabudol…
Na tých, čo sa im TAK CHCELO ŽIŤ!
Večnaja pamjať Jano