Presne táto veta mi napadla, keď som sledoval zúfalú snahu niektorých poslancov SDKÚ o zviditeľnenie sa pred voľbami návrhom novely Lesného zákona o ktorej samozrejme vedia, že ju v žiadnom prípade nedokážu doviesť v zmysle Rokovacieho poriadku NRSR do legislatívne úspešného konca. Áno ide o krátku novelu, ktorou chcú zo zákona 360/2007 Z.z. odstrániť § 31 ods.1 pism. d) ktorý sa týka obmedzenia jazdiť na bicykli alebo na koni mimo lesnej cesty alebo vyznačenej trasy.
V tejto súvislosti chcem upozorniť na niekoľko skutočností :
1./ Vládny kabinet 16.2.2005 schválil návrh zákona o lesoch, ktorý na rokovanie predložil minister pôdohospodárstva Zsolt Simon – v tomto zákone bola, čuduj sa svete aj časť, ktorá určitým spôsobom, obmedzovala pohyb cyklistov v lese.Podľa Dzurindovou vládou prijatého zákona môžu pokutu dostať aj občania, ktorí sa v lese dopustia priestupku. Napríklad za rušenie ticha, púšťanie psov, jazdenie na bicykli alebo na koni mimo vyznačených ciest, či za vstup do lesnej škôlky môžu dostať pokutu do výšky 5 tis. Sk.
2./ Je zaujímavé, že táto časť bola v parlamente pozmeňovacím návrhom zo zákona vypustená a môžeme sa len dohadovať, či to náhodou nebolo v priamej súvislosti so známym cykloturistickým výletom pána Ivana Mikloša vtedajšieho ministra, do prírodnej rezervácie najvyššieho stupňa ochrany Stužického pralesa, kde ho na vrchole Kremenca, odfotili ochrancovia prírody ako so šťastným úsmevom porušuje zákon.
3./ V dôvodovej správe páni poslanci nepresne uvádzajú, že bol „do zákona 360/2007 Z. z. zavedený zákaz pohybu po lese na bicykli a na koni „. Nech hľadám ako hľadám, ja tam takýto zákaz nenachádzam. Pravda je taká, že zákon iba s ohľadom na potrebu ochrany prírody, iných návštevníkov lesa aj samotných cyklistov vymedzuje podmienky ich pohybu v lesoch.
4./ Na tejto novele je zvláštne aj to , že sa vo veľkej miere zaoberá právami určitej skupiny občanov /v tomto prípade cyklistov/ a na druhej strane svojim návrhom chce hrubým spôsobom obmedziť ústavné práve inej skupiny občanov – súkromných vlastníkov lesov. Nerešpektovanie vlastníckeho práva podľa môjho názoru sa prejavuje napr. v tom, že rozhodujete o využívaní majetku iných občanov bez toho, aby sa oni k tomu mohli vyjadriť. Ozaj páni poslanci môžem si skočiť previesť sa na bicykli po trávnikoch a hriadkach vo vašich záhradách – keď sloboda tak sloboda. Zdá sa vám to nenáležité prirovnanie – nuž ale podľa zákona vlastník alebo užívateľ platí za tieto pozemky daň a platí za tieto pozemky daň tak ako sa platí za nehnuteľnosti, ktoré sú ohradené, kde naozaj nemá cudzia osoba možnosť prístupu, a v prípade že na takéto územie vstúpi, tak ten vlastník môže uplatniť zákonné práva na to, aby tá osoba, ktorá tam nemá čo robiť, jednoducho toto územie opustila. Na jednej strane chcete dať možnosť využívať tieto pozemky bez obmedzenia , na druhej strane vlastník alebo užívateľ musí z tohto majetku platiť daň z nehnuteľnosti. Mimochodom Ústavou zaručené vlastnícke práva súkromných vlastníkov lesov sú doposiaľ v našej legislatíve rôznym spôsobom obmedzované.
Na záver už iba jeden postreh. Kde sú ochrancovia prírody? Prečo sa na jednej strane dokážu priviazať reťazami k uschnutému a lykožrútom napadnutému stromu, aby chránili biodiverzitu a na druhej strane im je jedno, že cyklisti sa budú bez obmedzení pohybovať medzi mladými stromčekmi, či už zo samo výsevu alebo vysadenými lesníkmi? Tieto stromčeky nemajú právo na ochranu?
Je pravda, že príroda má obrovskú schopnosť vlastnými silami zaceliť všetky rany, ktoré jej spôsobíme. Nebolo by však predsa len vhodnejšie aspoň trochu jej pri tom pomôcť?
Ďakujem všetkým poslancom, ktorí na návrh poslanca Martináka túto novelu zákona odmietli.